Na začiatok uvediem jednu príhodu z putovania Ježiša s učeníkmi.Učeníci sa snažili vyhnať démona z jedného chlapca, no nedarilo sa im to.Potom sa dopočuli, že niekomu inému, kto medzi nich nepatril, sa to podarilo.Učeníkom sa to nepáčilo a Ján preto žiadal Ježiša, aby mu to zakázalrobiť, lebo medzi nich nepatrí. Ale Ježiš vtedy odpovedal: „Nebráňte mu! Lebokto nie je proti nám, je za nás." (Lukáš 9, 49-50; Marek 9, 38-40)
Na základe tejto skúsenosti sa učeníci, neskôr apoštolovia naučili, ženajskôr musia preskúmať a až potom odsúdiť konanie ľudí. Ježiš sámvystríhal pred odsudzovaním (Matúš 7,1-2), pretože súd patrí len Bohu. Na druhejstrane nás Ježiš vystríha pred falošnými učiteľmi, ktorí prichádzajú ako vlciv ovčom rúne. Už čoskoro po založení cirkvi sa apoštolovia museli protinim postaviť. Aby zachovali pravdu, písali listy do jednotlivých zborov, kdeveriacich pred nimi vystríhali. Preto tiež boli spísané aj evanjeliá.
Kto vlastne boli tí „falošní učitelia"? Podľa Jána patrili najprv medzikresťanov, ale iba povrchne; neskôr sa oddelili a vykladali Písma posvojom. Niektorí pôvodom židovskí kresťania sa nechceli zmieriť so spájaníms pohanmi (všetci mimo židovstva) a žiadali od nich dodržiavanieMojžišovho zákona, napr. obriezky. Ich mená nepoznáme, no píšu proti nim všetciapoštolovia.
Kresťania za svoje východiská pokladali židovské Písma, teda SZ,a zjavenie Krista na zemi, dochované v spisoch apoštolov. Nie každémutoto spojenie vyhovovalo. Preto vznikali na periférii kresťanstvaa židovstva hnutia s učeniami, ktoré boli zmesami učení inýchexistujúcich náboženských systémov. Jedným z nich bol napr. doketizmus;jeho stúpenci vychádzali zo židokresťanstva, no kládli veľký dôraz nadodržiavaní žid. zákona. Zároveň boli ovplyvnení helénskym dualizmom, teda ževšetko hmotné je nečisté, zatiaľ čo duša je to najdokonalejšie. PodceňovaliJežišov pozemský život, ba tvrdili, že Ježiš bol človekom iba zdanlivo. Odtiaľpochádza aj názov hnutia: dokein = zdať sa. Tým, že odmietali reálnosťJežišovho života, relativizovali aj význam jeho ukrižovania a smrti; týmaj význam a podstatu samotnej kresťanskej zvesti.
Úplný odklon, ba odmietanie a zatratenie židovstva predstavujeMarcion. Žil v Ríme v druhej polovici 2. storočia. Zavrhol celý Starýzákon a prijal iba Lukášovo evanjelium ako hodnoverný zdroj o historickomJežišovi, pretože zvyšné tri evanjeliá Matúš, Marek a Ján obsahujú židovské prvkya citujú často zo Starého zákona, ako to vo svojich antitézach vysvetľuje.Vybral aj niekoľko Pavlových listov, no listy od Petra, Jakuba, Jánaa Júdu odmietol, pretože boli Židmi.
Ďalším prúdom, ktorý sa udržal v rôznych mutáciách až do 6. storočia, jegnosticizmus. Vo filozofii je to smer, ktorý kladie do popredia poznanie. Akonábožensko - mystické hnutie predstavuje zmes žid., kres. a iných prvkov,jedno z mnohých mysterijných hnutí v Rímskej ríši. Hlavnou osou jedualistický princíp a viera v dve protikladné božstvá: dobrý,zvrchovaný Boh, a tzv. nižší boh - Demiurg. Toho stotožňovali s Bohomv SZ a predstavovali ho ako zlého, pomstychtivéhoa žiadostivého. Bolo pre nich nepredstaviteľné prijať Boha SZ za OtcaJežiša, Spasiteľa sveta. Základom spasenia bolo špeciálne poznanie získanév sekte. Proti gnosticizmu, ktorý sa objavil koncom 2. storočia, vystúpilicirkevní otcovia, ako napr. Irenej, Klement Alexandrijský či Tertulián. Podvplyvom gnosticizmu vznikli aj apokryfné evanjeliá, ako napr. podľa Tomáša,Filipa, Márie, Petra, či dokonca Evanjelium kríža, kde za Ježišom vychádzaz hrobu hovoriaci kríž. Vznikali v priebehu 3. storočia, pričom menáako Tomáš či Peter im mali dodať vierohodnosti. Ich obsah odráža neskoršieprúdy gnosticizmu, teda v žiadnom prípade nemôžu tvoriť opozíciuk štvorici biblických evanjelií. Viac na tému gnostických evanjeliíodporúčam záujemcom článok Jozefa Janoviča Odkódovaný Da Vinciho kód nachristnet.sk.
V priebehu prvých storočí sa objavilo množstvo ďalších siekta hnutí, proti ktorým vystúpili cirkevní otcovia a biskupi. Spomeniemuž len jeden prípad herézy, ktorej obmena sa aj dnes šíri. Začiatkom štvrtéhostoročia bol vedený spor o prirodzenosti Ježiša Krista; teda, nakoľko bolľudský a nakoľko božský. Postupne sa vytvarovali dva tábory: jeden vedenýÁriom obhajoval tvrdenie, že Ježiš bol Mesiášom, ale nebol Bohom. Oproti nimstál tábor vedený Atanáziom, ktorý zdôrazňoval božskú podstatu Ježiša. Spormedzi nimi vyvrcholil na koncile v Nikai (Nicei), kam boli zvolaní všetcibiskupi. Po dôkladnom štúdiu Písma došlo k uzneseniu dnes známeho akoNiceiské vierovyznanie, kde bol Ježiš definitívne potvrdený ako pravý Boha pravý človek. Z prítomných biskupov bolo 300 za a dvaja boliproti. Hoci sa tým spor neuzavrel a vznikali ešte roztržky, ariánstvo sapostupne vytrácalo. Sem-tam sa ešte objavilo na periférii cirkvi; dnes je jehoobmena základom učenia Svedkov Jehovových o Ježišovi.
V histórii cirkvi sa vyskytli ďalšie formy falošných učení, protiktorým musela cirkev zakročiť. Nie vždy bol vedený pokojný dialóg; polemikyboli tou najpokojnejšou formou riešenia sporu. Dôležité je, že učenie sa vždypreskúmalo a porovnalo s Písmom a tradíciou. Žiaľ, stredovekácirkev sa čím ďalej, tým viac upínala na pozemský život; čím bola spupnejšiaa arogantnejšia, tým hlasnejšie sa ozývali hlasy jej oponentov.Z obdobia panstva cirkevných prelátov pochádza veľa oprávnených námietokproti cirkvi; a predsa, nie všetko, čo sa hovorí, je pravda...
